THAJSKO MOJIMI OČAMI

Prečo sa vraciam naspäť do tejto krajiny?

Môj prvý pobyt bol počas vianočných sviatkov, keď sme s kamarátkou rozhodli ísť cez cestovnú agentúru na poslednú chvíľu. Na základe recenzií, že nemáme jesť v miestnych stánkoch, sme mali zabezpečenú aj stravu. Na večeru sme vyhľadávali drahšie reštaurácie, do ktorých chodilo aj najviac ľudí. Všetky výlety sme hľadali cez miestne cestovné kancelárie, takže tiež vyšli pomerne draho. Keď však človek krajinu nepozná, bojí sa tam ísť na vlastnú päsť. Dovolenku som však hodnotila pozitívne a vedela som, že sa sem chcem vrátiť.

Neskôr mi jedna klientka dala kontakt na Slováka Tibora, ktorý tam žije. Napriek odhováraniu okolia, že v lete sa do Thajska nemá chodiť, som sa rozhodla, že s kamarátkami pôjdeme. Nie kvôli peknému počasiu, keďže to je v lete aj na Slovensku, ale vidieť Thajsko z iného, autentického uhlu. Zavolala som tomu Slovákovi a bola som trochu sklamaná, že je to práve na mieste, kde som už bola predtým. Aj napriek tomu musím povedať, že aj keď sme boli znovu v tom istom meste, dovolenka bola úplne iná ako tá prvá.

Náš nový známy nás vozil na krásne miesta, všetko nám opisoval a bral nás do miestnych stánkov, ktorým sme sa predtým vyhýbali. Riskla som a ochutnala všetky domáce špeciality. Zaviedol nás tiež za Slovákom, ktorý má so svojou thajskou manželkou reštauráciu. Prihlásila som sa k nej na Školu varenia. Nič lepšie som nemohla spraviť. Kuchárka menom Usa bola z vidieku, čiže všetky thajské jedlá varila podľa rodinných receptov na domáci spôsob. Bolo to úžasné, kurz sme mali každý druhý deň a naučili sme sa 11 pravých thajských receptov.

Škola varenia. Foto: Tibor Vecan

Počas dovolenky s partiou bolo samozrejme trošku ťažšie dodržiavať prísnejšiu stravu, poznáte to, ani nie ste hladný, ale keď niečo uvidíte, aj tak jete čo vám oči vidia. Preto som sa rozhodla, že sa do Thajska vrátim a pôjdem sama, znovu na to isté miesto. Získala som tak veľa času sledovať všetko, čo sa okolo mňa dialo – kto čo je, kto čo pije. Sledovala som čo jedia domáci a čo jedia turisti, prevažne Rusi.

Keď človek trávi svoj čas s lokálnymi ľuďmi, ktorí krajinu poznajú a vedia veľa o vidieckej aj mestskej gastronómii, mohla som sa veľa pýtať a zisťovať nové fakty o stravovaní. Keďže som bola sama, mala som priestor aj na experimenty so svojim telom. Vyskúšala som vegánsku stravu. Všetko dokážem zvládnuť, ale moje prebudenie si neviem predstaviť bez kávy (hlúpy zlozvyk) a ešte hlúpejší, že s mliekom. Začala som si kupovať kokosové mlieko a piť kávu s ním. Najskôr som si to nevedela predstaviť, ale nakoniec mi to vyhovovalo, pretože thajské mlieko ani nechutí ako klasické mlieko a káva bola oveľa krémovejšia.

Všetku stravu som jedla bez mäsa. Keď som uvidela, akým spôsobom ,,skladujú“ a narábajú s mäsom, hneď som si povedala, že ho nechcem. Prišlo mi nechutné, že v miestnych stánkoch bolo celý deň na slnku alebo smrdelo na polku veľkoobchodnej predajne. Na Slovensku veľmi ryby nejem, ale pri mori si ich vždy dám a vždy sa na ne aj teším. Tentokrát som si ale povedala, že vynechám aj tie. Áno, hovorí sa, že v rybách je veľa omega 3, ale je to skutočne tak? Myslím si, že nie. Myslím si, že pre naše telo sú morské plody vzdialené.

Na trhu. Foto: Tibor Vecan

Vedela som, že svalovú hmotu stratiť nechcem, veľa som cvičila a behala po pláži. Takže človek musí nájsť alternatívu pre správne bielkoviny, sacharidy, či tuky. Denne som zjedla neskutočne veľa ovocia, takže som prijímala dostatočne veľa vlákniny, čím človek dokáže predísť rakovine hrubého čreva. Celý môj tráviaci systém fungoval perfektne. Vždy som sa snažila ísť najesť k známym, kde som absolvovala Školu varenia. Mohla som si povedať čo chcem, čo nechcem a podľa toho mi aj pripravili jedlo, aj keď občas už aj pretáčali očami :D. Rovnako, ako keď vy nahlásite potraviny, ktoré nemôžete alebo nechcete jesť, čo úplne chápem, lebo ja som taký istý vymýšľač ;).

Jedla som stále len ryžu a ryžové rezance na rôzne spôsoby a keďže som nemala mäso, pridali mi do každého jedla aj kopu zeleniny – rýchlo tepelne upravenej (čiže polotvrdej, tak ako má byť), veľa mungo klíčkov, fazuľových lúskov, brokolice – jednoducho veľa vlákniny a tiež dostatok bielkovín. Celé toto stravovanie bolo úžasné, prinieslo mi neskutočne veľa pozitív. Musím sa však priznať, že som bola prekvapená, že aj napriek veľkému teplu som nepotrebovala toľko piť. Na Slovensku som naučená dávať si pozor na príjem tekutín, v Thajsku som však konzumovala viac potravín s vysokým obsahom vody, takže telo si ju až tak nepýtalo.

,,Učím sa počúvať svoje telo, nie spoliehať sa na to, čo si prečítam na internete.“

Na každom rohu sú tu nonstop otvorené potraviny, všetky obsahujú európske aj americké polotovary, ktoré Vám tam vedia hneď aj zohriať. Sledovala som tiež chudobnejších ľudí, čo jedia a pijú. Každý deň o 14tej prišla na pláž veľká thajská rodina, inak boli na pláži len turisti. Rozložili si deky a vytiahli, čo si doma navarili. Hneď bolo vidieť, že ide o chudobnejšiu vrstvu ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť v miestnych reštauráciách drahú európsku či americkú stravu. Mali veľké bandasky s vodou a poháriky, na tanieroch veľa zeleniny, takmer žiadne mäso a keď aj nejaké bolo, pre taký počet ľudí ho bolo aj tak málo. Každý trochu pozobkával z každého taniera. Boli chudí, ale mali svaly. A hlavne bolo vidno, že sú šťastní. Deti sa hrali niekoľko hodín vo vode, pobehovali po pláži ako na baterky. Rodičia a starí rodičia vyzerali veľmi mlado. Nedalo mi to a tak som sa opýtala jednej babky koľko má rokov. Jej vek bol pre mňa neuveriteľný, napriek vysokému číslu vyzerala úžasne a nemala žiadny problém s pohybom. Na Slovensku sa v jej veku jedia lieky za liekom, o pohybe ani nehovorím. Jedlo mali rozložené veľmi dlho a dlho ho aj zobkali. Pri jedení sa usmievali a bolo vidieť, že si ho vychutnávajú.

Na Slovensku často držíme diétu na silu a nadávame si, že sme ako takí zajaci a už len čakáme, kedy diéta skončí a môžeme si znovu dať hamburger, aby sme mali pocit šťastia. Hovorí sa, že dobre sa najesť, mať dobrú stolicu a dobrý pohlavný styk je to najlepšie, čo môže byť. Máte pocit, že keď si dáte fastfood, ulahodili ste chuťovým bunkám a dobre sa najedli? Čo však vaše trávenie, váš výkon v posteli alebo pri cvičení? Ten už takýmto jedlom nedosiahneme. Po prejedení sa nám totiž už nič nechce a cítime sa nesmierne zaťažení. Kto povedal, že jedlo obsahujúce viac zeleniny s pridaním dobrej prílohy či omáčky nám neulahodí chuťové bunky? To je to, čo telo potrebuje. Dostatok vlákniny, ľahkého jedla.

Royal Water všade s nami. Foto: Tibor Vecan

Ako každá žena a každá psychika ženy, aj moja pracuje rovnako, preto všetky ženské nároky mojich klientok chápem a snažím sa im pomôcť k čo najlepším výsledkom. Aj ja si stále hovorím, že ešte by som mohla schudnúť, aj keď ostatní sa pýtajú z čoho. Beriem to ako pochvalu – na základe mojej zdravej kuchyne je moja strava 100%, čo sa odzrkadľuje aj na tele. Snažím sa, aby som sa počas celého roku len udržiavala, ale samozrejme, vždy chcem viac, tak ako aj vy.

Nemám čas hľadať a čítať články na internete o diéte, pretože v každom len píšu, že musíte vynechať cukry a sacharidy! Počas dňa neustále musím fungovať – či už v kuchyni, alebo večer na e-mailoch, byť minimálne 17 hodín na nohách, kedy mi musí pracovať nielen telo, ale aj hlava, a popritom ešte aj robím šport. Nemám čas čítať blbosti – vynechať základné zložky a prijímať veľa bielkovín. Telo a hlava bez cukru nedokážu fungovať (jem brezový cukor alebo veľa ovocia). Podľa internetu však človek má zjesť dobre že nie pol kila mäsa za deň, inak mu svaly nenarastú, alebo si musí dať po tréningu proteín.

Keď vidím tieto články tzv. výživových poradcov, musím sa chytať za hlavu a doslova na nich nadávať – ako môžu ničiť telo a zdravie a telo niekomu inému? Vedia vôbec, čo všetko spôsobuje živočíšna bielkovina? Vedia vôbec v akej miere ju na deň prijať? Nevedia nič, dali sa na cestu trénerov, robia nezmyselné jedálničky, ktoré vydržia len zopár týždňov. Ako fungujú orgány jeho klienta? Vie ten človek, čo všetko je za tým? Myslím, teda viem, že určite nie. Možno aj vy ste sa práve teraz v tomto texte našli – schudla som 7kg a vrátilo sa mi 12 kg, pretože sa to nedalo dlhodobo udržať.

Premýšľam, ako je možné, že v Thajsku alebo Číne neexistuje tzv. ,,môže za to genetika“. Máme talent vyhovárať sa, aby sme si mohli dať hamburger. Už odmalička naše mamy nemajú dostatok mlieka, a preto nám dávajú náhradné kravské mlieko v podobe Sunar. Prečo však nemajú dostatok mlieka? Jedli správne? Robili všetko pre to, aby boli zdravé ony a ich dieťa? Ak dieťaťu odmalička dáva kravské mlieko, môže mu spôsobiť cukrovku, ale to ste asi nevedeli. Každá žena by mala myslieť na seba a svojich potomkov.

Západ slnka. Foto: Tibor Vecan

V roku 2020 som sa rozhodla zmeniť stravovacie návyky svojich klientov a už teraz viem, aké všetky pozitívne výsledky to prinesie a neskutočne sa na to teším. Moja práca je môj život, neskutočne ma napĺňa vzdelávať sa v tom a sledovať, ako sa každé telo a psychika správa. Je pre mňa podstatné čo dám von zo svojej kuchyne a tiež veľmi podstatné s vami komunikovať, aby som vám pomohla správne nastaviť vašu psychiku v prvých (najťažších) dňoch, po ktorých si však váš žalúdok zvykne a bude to jednoduchšie aj v hlave. Prvé výsledky dokážu veľmi napomôcť, potom je to už len o zvyku.

,,Všetko, čo sa deje s vašim telom, je na konci vašej vidličky.“

Späť však k Thajsku. Jediné, čo ma tu mrzí, je, že aj v miestnych stánkoch používajú omáčky, ktoré sú kupované. Moje veľké šťastie bolo, že som mala kurzy u dedinskej thajčanky, ktorá si omáčky vyrába sama tak ako my v našej kuchyni. Ukázala nám ďalšie skvelé zálievky do šalátov či omáčky k hlavnému jedlu. Ja však úplne variť všetko na tento spôsob nemôžem, musím vyberať pestrú škálu receptov – ázijských aj európskych – tak, aby mal každý kúsok zo všetkého a nejedol dookola to isté.

Moja hlavná kuchárka (mamina), ktorá je rovnako ,,zažratá“ do gastronómie ako ja (TV Paprika u nej beží nonstop), mala rovnako cez dovolenku viac času pozerať rôzne recepty a vzdelávať sa. Zrazu mi len od nej prišla správa ,,učím sa doma robiť mlieka a šľahačky z rastlinných surovín“, čo úplne zapadlo do môjho zámeru variť menej zo živočíšnych surovín. Som rada, že myslíme rovnako. Všetky jej pokusy vraj vyšli, takže sa máte na čo tešiť, vaše zdravotné a výsledky budú ešte lepšie.

,,Majte osobnú zodpovednosť za vaše zdravie! Veď nad svojou nadváhou alebo liekmi máte predsa kontrolu. Len je potrebné dať svojmu telu to správne jedlo a ono začne fungovať tak, ako má.“

Rodičia už od malička neponúkajú svojim deťom správnu stravu, často sú obézne, následne šikanované, čo sa odrazí na ich psychike a potenciáli rozvíjať svoj talent. Lenže deti nevedia, čo je správne. Začať musíte vy. Poznám veľa prípadov, kedy sa rodičia idú sťažovať do školy, ale cez víkend ich zoberú na obľúbený hamburger či hranolčeky. Doma im spravia len rýchlu večeru z polotovarov. Myslíte, že keby od začiatku dávate do krabičky od džúsu vodu, tak vie malé dieťa rozoznať, že nejde o džús ale o čistú vodu? Nevie.

Deti majú v dnešnej dobe malý výdaj. Ihriská sú prázdne. Keby zhasneme všade svetlo, ostali by svietiť len ich mobilné telefóny a tablety. Pre mňa je to nepochopiteľné. Pamätám si, že mama často na mňa kričala, aby som už išla domov, ale ja som nešla, kým som sa nenaučila nový trik s loptou alebo nedohrala s chalanmi futbal. Môj život nikdy nebol o škole. Nie, že by nebola potrebná, ale učila som sa len to, čo bolo podstatné. Moja vysoká škola prebieha práve teraz. Život je môj veľký učiteľ, jediný rozdiel je v tom, že nesedím v lavici. Pre mňa škola nikdy neurčovala inteligenciu človeka a momentálne ani vek neurčuje dospelosť. Mladnúť už nebudem, ale chcem sa starať o svoje telo tak, aby bolo stále mladé a žiť tak, ako tá stará babička z Thajska.

Neustále je čo študovať na svojom tele, stále sa menia obdobia a stále musím prísť na to, čo je práve v danej chvíli správne. Musím sledovať vývoj potravín a zháňať to najlepšie, čo sa dá nájsť. Ak sa mi niečo nezdá, radšej si to overím. Tak ako sa správam k svojmu vnútru, správam sa aj k vášmu. Som ten typ človeka, ktorí si nedovolí, aby sa jeho klienti cítili zle. Nie je všetko o peniazoch! Ak má ísť nejaká drahá surovina do určitého jedla, tak tam pôjde, aj keď to tabuľka nedovolí. Tabuľky sú tabuľky, no ja chcem spávať kľudne a s pocitom, že som to spravila na 100% – buď to, alebo nič. Robiť menej nemá pre mňa význam a je to strata času.

Som vďačná, že v mojej kuchyni som takto nasmerovala aj môj tím. Viem, že bez nich by to nebolo ono a snažia sa, aby bolo všetko čo najlepšie, hoci im to nemusí vyhovovať. Naša strava je však o disciplíne a kvalitnom nutričnom zložení. Celé to začína odo mňa a bolo by hlúpe, keby nevyužili túto situáciu a nestali sa vo svojom tele Benjamin Button ;).

Veľké ďakujem patrí mojim stálym klientom, ktorí to vydržali. Niektorí sú pri mne už viac ako rok a ktorí už pochopili, o čom to vlastne celé je. Ďakujem vám za krásne recenzie, ktoré ste napísali a najviac zo všetkého ďakujem za krásne výsledky, ktoré ste dosiahli.

Náš spôsob stravovania a chudnutia je spojený s dlhodobým zdravím. Nesprávne stravovanie nie je len o chorobách a smrti, je aj o tom, o koľko pekných chvíľ v živote môžete prísť.

Teraz nastáva čas nádejí a veľkých výziev, čas, kedy môžete prevziať kontrolu nad svojim zdravím.

Príde vám krabičková strava nepraktická? Mať nadváhu, užívať lieky a cítiť sa zle vo svojom vlastnom tele mi príde oveľa nepraktickejšie.

S pozdravom,

Denisa Stefanova

Foto: Tibor Vecan

Scroll to top