Ligurček lekársky (Levisticum officinale) – bylinka pochádzajúca z oblasti Stredomoria v Južnej Európe.
Táto aromatická rastlina sa bežne používa v gastronómii na dochucovanie polievok, šalátov či omáčok ako bylinka či korenina. Niekedy sa s ňou stretneme v zložke pečiva alebo v liečivých prípravkoch. Často sa vyskytuje tiež v urologických čajoch.
Využitie ligurčeka
Použiteľné sú všetky časti rastliny – je veľmi praktická a ľahko sa pestuje. Listy sa pridávajú do šalátov, koreň sa na konci sezóny vykopáva a používa sa ako zelenina. Stonky môžu nahradiť zeler a kvetina sa najčastejšie využíva na éterické oleje.
Ligurček často dopĺňa ostatné bylinky a zeleninu v hovädzom alebo kuracom vývare a omáčkach. Mierne horká chuť pripomínajúca zeler sa hodí tiež k mäsu, cestovinám, zemiakom alebo šalátom. Pri varení sa odporúča dochucovať po menších dávkach, aby sme to kvôli jeho výraznej chuti neprehnali – stačí malé množstvo.
Zdroj: Pixabay
Ligurček a jeho zdravotné benefity
Jeho najvýraznejšie účinky sú spájané s močovým ústrojenstvom. Pôsobí ako diuretikum – stimuluje močenie bez straty dôležitých elektrolytov (sodíka). Pomáha vypláchnuť močový mechúr a obličky. Vhodný je tiež pri zápaloch močových ciest a prostaty. Znižuje hladinu kyseliny močovej, čo pomáha pri dne alebo kĺbových problémoch. Zlepšuje tiež trávenie a podporuje chuť do jedla. Éterický olej z koreňa ligurčeka má silné antibakteriálne vlastnosti.
Ligurček tiež môže pozitívne ovplyvňovať:
- poruchy trávenia,
- kašeľ a dýchacie ťažkosti (napríklad zápal pohrudnice),
- horúčka a bolesť hrdla,
- kolika (u malých detí),
- plynatosť,
- reumatizmus / artritída,
- migrény.
Nežiaduce účinky
Ligurček má len minimálne nežiaduce účinky, aj napriek tomu by sa nemal užívať v príliš koncentrovanej forme. Jeden z najčastejších nežiaducich účinkov je zvýšená citlivosť na svetlo a slnko, preto sa ho neodporúča konzumovať pred opaľovaním. Počas tehotenstva a dojčenia by sa nemal konzumovať vôbec!
Ligurček namiesto vegety
V našej kuchyni nedochucujeme vegetou. Vegeta je zmes korenia a zeleniny – na prvý pohľad super, ale čítali ste si niekedy jej zloženie? Glutaman sodný (E621) a iné zvýrazňovače chuti ako guanylan (E627) a inozinan disodný (E631) sa bežne v týchto potravinových výrobkoch nachádzajú, napr. Vitana alebo Podravka Original. V súčasnoti sa už aj tieto spoločnosti snažia prispôsobiť zdravému životnému štýlu a vyrábať natur verzie. Pred ich kúpou si však vždy pozorne prečítajte zloženie a snažte sa vyhnúť dochucovadlám. V zložení sa môžu označovať aj ako MSG, bielkovinový hydrolyzát, sójový hydrolyzát, hydrolizovaný rastlinný proteín, kvasnicový extrakt, kazeínan sodný alebo vápenatý.
Prečo sa vyhnúť glutamanu sodnému?
Glutamán je biela kryštalická látka, ktorú mozog rozoznáva ako mäsovú. Jeho výrazná chuť často prebije chuť zeleniny a byliniek. Využíva sa vo fast foodoch, čínskych reštauráciach aj vegete, niekedy aj spolu s inozinánom sodným, ktorý vytvára podobné chuťové vlastnosti.
Vedecké štúdie o škodlivosti glutamanu sodného sa rozlišujú. V USA je považovaný za bezpečný, v Európe je jeho mnoštvo obmedzované. Niektoré štúdie uvádzajú, že v malých množstvách nemá žiadne negatívne účinky. Iné, že z dlhodobého hľadiska môže spôsobovať cukrovku, migrény, autizmus, poruchy pozornosti, hyperaktivitu a Alzheimerovu chorobu.
Najdôležitejší je však fakt, že zlepšuje chuť potravín a arómu korenín, konzerv, instatných potravín a mäsových výrobkov. Výrobcovia spracovaných potravín tak môžu pohodlne a lacno ušetriť na plnohodnotných zložkách potravy. Problémom je aj to, že je návykový a vzbudzuje silnú chuť k jedlu, čo môže veľmi ľahko viesť k závislosti na fast foode, spracovaných potravinách a následne aj k prejedaniu a obezite.
Zdroj: Pixabay
PREČÍTAJTE SI O ĎALŠÍCH STEFFIT INGREDIENCIÁCH:
#2 KOKOSOVÉ MLIEKO